Predstavujeme - Eva Hrušovská

Keďže šport je odjakživa prepojený so zdravým životným štýlom, rozhodli sme sa obohatiť naše príspevky o cenné rady a tipy. Dozviete sa, aké sú správne/vhodné techniky pri športe, cvičeniach, ako na rekonvalescenciu a tréningy, o správnych návykoch i často opomínaných zlozvykoch, strave, atď... A od koho iného lepšie, ako od skúsenej, aktívnej a navyše i úspešnej športovkyne – triatlonistky, bežkyne, skialpinistky a fyzioterapeutky spod Tatier – Evky Hrušovskej.

Predstavujeme vám Evu Hrušovkú...

Evka, čo by sme o Vás mohli povedať ako prvé?
Že som mama 1,5 ročnej dcérky Elišky, manželka, fyzioterapeutka, športovkyňa, dievča. V horách sama sebou a v súznení so všetkými.

Ako ste sa dostali k fyzioterapii? Aké boli Vaše profesijné začiatky?
Môj vzťah k pohybu a športu, čo je hlavná zložka fyzioterapie, má začiatky v ranom detstve. Rodičia ma odmalička viedli k pohybu a umeniu. Stále v rovnováhe. Dali mi základy všetkých športov a výrazne ma rozvíjali v pohybovom smere. Keď som mala asi 14 rokov, s najlepšou kamarátkou sme počas letných prázdnin začali viesť cvičenie pre ženy v miestnom kulturáku, neskôr som sa počas gymnázia venovala samoštúdiu tréningu a snažila sa denne cvičiť a učiť správne techniky. Na vysokú školu som odišla do Prahy a tam sa mi otvoril svet nekonečných možností a inšpirácie. Popri štúdiu som pracovala ako osobná trénerka v centre Prahy, neskôr ako lektorka v najstaršej trénerskej škole Československa, Trénerskej škole Petra Stacha, kde som učila anatómiu, prax a roky viedla odborné vzdelávacie semináre. Fyzioterapia a pohyb sú absolútne prepojené. Jedno bez druhého by nebolo. V Prahe som sa roky venovala pohybu-funkčnému pohybu. Smerovanie mojej fyzioterapie je aj preto vedené cez pohyb - pohybovú terapiu.

Pohyb je život. Vlastnosť, návyk a najelementárnejšia schopnosť človeka. Tak ako sa snažím svoj vlastný pohyb každým dňom zlepšovať, snažím sa aj zlepšovať a dotiahnuť k dokonalosti a funkčnosti pohyby svojich pacientov.

Čomu sa venujete vo voľnom čase?
Najradšej trávim čas s manželom a dcérkou niekde vysoko v horách, v lese, alebo na bicykli. Obaja sa venujeme triatlonu a tatranské podmienky sú tomuto športu naklonené. V zime si rada vybehnem na skialp, alebo bežky. Keď sa citím pri sile, rada sa zúčastním pretekov bežeckých, cyklistických, alebo triatlonových. Ak si ale skutočne potrebujem oddýchnuť, tak kniha v kombinácii so spánkom je pre mňa ideálna voľba.

Čo je podľa Vás najdôležitejšie, ak chceme posúvať svoje výkony pri vytrvalostných športoch?
Najdôležitejšia je z môjho pohľadu vnútorná motivácia, ktorá musí byť silná a úderná. Ťahá a poháňa. A láska. Tak ako v živote :)  A potom je to samozrejme zmysluplný tréning, správna technika a správne vybavenie. Kvalitná obuv, oblečenie…

Čo by Ste odkázali tým, ktorí majú pocit že to už skrátka nejde začať, alebo že to nie je to, čo to bývalo?
Treba si nájsť na danej aktivite, či už je to beh, skialp, bicykel, niečo, čo mám rád/rada. Napríklad začnem tréningy tým, že si odbehnem na kávu, koláčik, polievku na chate... Objaviť lásku k pohybu, športu cez to, čo máte radi. Lebo bez toho nie je možné budovať nič trvalé, návykové. A uvedomiť si, že cesta je cieľ, že si ju treba urobiť peknou v každej chvíli. Meniť trasy, tréningy, pekne sa obliesť, aby vás to bavilo, napĺňalo, užili ste si to.

Takže je dôležité nájsť motiváciu a začať, je dôležité mať z pohybu (tréningu, športu) radosť a tiež neprestať, a vo všetkých ostatných prípadoch si to prečítať ešte raz :)